Stano Filko: MAPY ŽENY RAKETY
Výstava diel Stana Filka v Galérii Linea má svoj impulz v zberateľskom záujme galérie o Filkovu tvorbu. Kolekcia celkovo 26 diel linorytových tlačí a originálov multiplov so striekanými figurálnymi kompozíciami na mapách sa opäť dostáva na Slovensko v júni 2010. Internetová ponuka firmy Artax Kunsthandel Ralph Kleinsimlinghaus v Düsseldorfe prinášala autentickú kolekciu diel Stana Filka, ktoré autor vyviezol zo Slovenska v legendárnej "bielej škodovke" vystavenej na Documenta 7 v Kasseli (1982) a ktorú zanechal u Tomáša Štraussa v Nemecku. V decembri 1982 Stano Filko odišiel do USA a svoj exulantský pobyt ukončil návratom na Slovensko v roku 1990. Precízne galerijne spracované a uchované diela sa po takmer 28 rokoch kúpou vracajú späť na Slovensko, do najrozsiahlejšej súkromnej zbierky Filkovej tvorby.
Táto novo zakúpená kolekcia ženských figúr na mapách sveta, Európy a ČSSR2 tvorí prvú časť výstavy. Kontúry ženských figúr sú Filkovou "kresbou SF" vyrezané z linolea a citujú populárne fotografie v štýle glamour, tzn. statickej póze pin-up-girls3. Redukcia objektu modelu na obrysy je komentárom, negáciou a gestom proti podstate glamour fotografie, kde ide o dosiahnutie dokonalosti fotených a reprodukovaných modelov s využitím vylepšovacích techník od kozmetických úprav, manipulácie s osvetlením, retušou alebo dnešným dodatočným zdokonaľovaním v grafických programoch. Filko tak redukuje atraktívnosť modelky a jej šarm na siluetu, na krivky a na ich plný tvar. Do monochrómnych tlačí z lina ani do striekaných grafík zámerne nijako inak autorsky nezasiahol.4 Táto technika je predzvesťou nanášania farby na plátna a steny, kedy namiesto štetca používa valček na maľovanie stien, ako to poznáme z Bieleho priestoru v bielom priestore (1973-74). Filko redukuje trojrozmernosť tela a projektuje ju do plochy tak, akoby bola len tieňom a mapy sveta a Európy boli len španielskou stenou. Siluety sú striekané na politické mapy jednotlivých krajín (z roku 1965), ktoré kompozične sceľuje práve žena - eros. Modelky z plagátov a časopisov boli ako sex symboly propagátormi tovaru a oslovovali širokú masu konzumentov. Tovarom, ktorý propagujú Filkove erotické figúry, je politika kódovaná v mapách ako ready made. Napriek tomu, že modelky sa v reálnom svete rýchlo obmieňajú, Filkom do formy redukovaná modelka ostáva. Prežila viac ako jednu sezónu - takmer 50 rokov. Je to stopa, ktorá tu ostala od popartu, od zlatých šesťdesiatych, je to stopa po vtedajších idoloch krásy. Pop-artové figúry, zvodné pózy, erotické gestá a sexuálna vyzývavosť, plnosť tvarov, ideál ženy, sexappeal 50. - 60. rokov, ženská koketéria, "ale aj kokotéria - ktorú definuje tiež ako rafinovanú precitlivenosť" 5 - to všetko sála z Filkovej redukovanej ženskej figúry. Filko začína používať časopisové výstrižky erotických postáv už v dielach z cyklu Oltáre súčasnosti (od decembra 1963), v spomínaných multiploch a neskôr v prostrediach v období 1966 - 1970. Niektoré jeho iné originálne listy z vystaveného cyklu, ktoré ostali pôvodne na Slovensku, Filko po návrate z emigrácie redefinuje a dodatočne opatruje ďalšími komentármi (Slovak Šeherezada - Inštalácia - Ironická mystifikácia - 1960 - HAPPSOC - 3. - 1966, VŠVU 1960, projekt 1959). Tu niekde vzniká zmätočnosť pri datovaní jeho diel, pričom je to len nanovo autorsky taxonomizovaná a redefinovaná systemizácia jeho tvorby, ktorá má odhaliť súvzťažnosti medzi dielami.
Šestica máp ČSSR (Realita, 1966) predstavuje mnohovrstevnaté diela realizované v lepte na kartografických mapách. Ženské figúry sú záznamami kresby kontúr pózujúcich dievčat z časopisov v čiernej linke dekonštruované geometriou - niekedy sú to obdĺžniky, mriežky, rôznobežné polpriamky vychádzajúce z jedného bodu, navzájom sa prekrývajúce kružnice, alebo schematické či deskriptívne zobrazenie perspektívy a pod.
Následne Filko niektoré lepty necháva bez ďalšieho zásahu, ale na iné aplikuje striekanie farby do tvaru plných kruhov alebo len ich vonkajších obvodov. Kruhy realizuje buď samostatne v červenej farbe, alebo červenej a modrej, dokonca niekedy pridáva aj zelenú. Filkom striekané kruhy sú plošné a vytvárajú ilúziu vznášajúcich sa kruhov nad teritóriom zachyteným na mape. Podobné kruhy neskôr využíva aj vo svojich prostrediach - environmentoch.
Táto novo zakúpená kolekcia ženských figúr na mapách sveta, Európy a ČSSR2 tvorí prvú časť výstavy. Kontúry ženských figúr sú Filkovou "kresbou SF" vyrezané z linolea a citujú populárne fotografie v štýle glamour, tzn. statickej póze pin-up-girls3. Redukcia objektu modelu na obrysy je komentárom, negáciou a gestom proti podstate glamour fotografie, kde ide o dosiahnutie dokonalosti fotených a reprodukovaných modelov s využitím vylepšovacích techník od kozmetických úprav, manipulácie s osvetlením, retušou alebo dnešným dodatočným zdokonaľovaním v grafických programoch. Filko tak redukuje atraktívnosť modelky a jej šarm na siluetu, na krivky a na ich plný tvar. Do monochrómnych tlačí z lina ani do striekaných grafík zámerne nijako inak autorsky nezasiahol.4 Táto technika je predzvesťou nanášania farby na plátna a steny, kedy namiesto štetca používa valček na maľovanie stien, ako to poznáme z Bieleho priestoru v bielom priestore (1973-74). Filko redukuje trojrozmernosť tela a projektuje ju do plochy tak, akoby bola len tieňom a mapy sveta a Európy boli len španielskou stenou. Siluety sú striekané na politické mapy jednotlivých krajín (z roku 1965), ktoré kompozične sceľuje práve žena - eros. Modelky z plagátov a časopisov boli ako sex symboly propagátormi tovaru a oslovovali širokú masu konzumentov. Tovarom, ktorý propagujú Filkove erotické figúry, je politika kódovaná v mapách ako ready made. Napriek tomu, že modelky sa v reálnom svete rýchlo obmieňajú, Filkom do formy redukovaná modelka ostáva. Prežila viac ako jednu sezónu - takmer 50 rokov. Je to stopa, ktorá tu ostala od popartu, od zlatých šesťdesiatych, je to stopa po vtedajších idoloch krásy. Pop-artové figúry, zvodné pózy, erotické gestá a sexuálna vyzývavosť, plnosť tvarov, ideál ženy, sexappeal 50. - 60. rokov, ženská koketéria, "ale aj kokotéria - ktorú definuje tiež ako rafinovanú precitlivenosť" 5 - to všetko sála z Filkovej redukovanej ženskej figúry. Filko začína používať časopisové výstrižky erotických postáv už v dielach z cyklu Oltáre súčasnosti (od decembra 1963), v spomínaných multiploch a neskôr v prostrediach v období 1966 - 1970. Niektoré jeho iné originálne listy z vystaveného cyklu, ktoré ostali pôvodne na Slovensku, Filko po návrate z emigrácie redefinuje a dodatočne opatruje ďalšími komentármi (Slovak Šeherezada - Inštalácia - Ironická mystifikácia - 1960 - HAPPSOC - 3. - 1966, VŠVU 1960, projekt 1959). Tu niekde vzniká zmätočnosť pri datovaní jeho diel, pričom je to len nanovo autorsky taxonomizovaná a redefinovaná systemizácia jeho tvorby, ktorá má odhaliť súvzťažnosti medzi dielami.
Šestica máp ČSSR (Realita, 1966) predstavuje mnohovrstevnaté diela realizované v lepte na kartografických mapách. Ženské figúry sú záznamami kresby kontúr pózujúcich dievčat z časopisov v čiernej linke dekonštruované geometriou - niekedy sú to obdĺžniky, mriežky, rôznobežné polpriamky vychádzajúce z jedného bodu, navzájom sa prekrývajúce kružnice, alebo schematické či deskriptívne zobrazenie perspektívy a pod.
Následne Filko niektoré lepty necháva bez ďalšieho zásahu, ale na iné aplikuje striekanie farby do tvaru plných kruhov alebo len ich vonkajších obvodov. Kruhy realizuje buď samostatne v červenej farbe, alebo červenej a modrej, dokonca niekedy pridáva aj zelenú. Filkom striekané kruhy sú plošné a vytvárajú ilúziu vznášajúcich sa kruhov nad teritóriom zachyteným na mape. Podobné kruhy neskôr využíva aj vo svojich prostrediach - environmentoch.
"Grafiky Stana Filka z 2. polovice 60. rokov charakterizuje konfrontácia rozličných spôsobov reflektovania skutočnosti v rovine citačnej (mapa ako ready made), gestuálnej (priamy brutálny vstup farebnou hmotou) a sémantickej (vstup písma a ľudskej postavy ako znaku). Na súbore politických máp z r. 1955 vyznačuje šípkami "centrum Slovanov" (1960). V cykle serigrafií pod názvom Realita (1966) vmaľúva do plochy mapy červený kruh a do neho vtláča siluety postáv a geometrické línie. V inom cykle aplikuje na motív mapy plošnú farebnú siluetu ženskej figúry v rýdzo pop-artovom štýle (Mapa sveta, 1967), takže sa tu prekrývajú dve výrazovo odlišné vrstvy skutočnosti - faktografická a citačná, rozpracovaná v reklamných pózach na dobovom plagáte."
Zora Rusinová 6
Zora Rusinová 6
"Princíp erotiky personalizovaný mýtickými postavami Venuše alebo Šeherezády je symbolizovaný pin-up-girls či pózujúcimi modelkami z časopisov, ktorých formát alebo kontúry často používa pre grafické predlohy."
Patricia Grzonka 7
"Umelec vyvinul pre svoje grafiky vlastnú techniku, ktorá pri takmer rovnakom tvarovaní umožňuje stále nové variácie. Filko strieka tvar, väčšinou ľudskú postavu, na štruktúrovaný povrch, ktorý môže byť aj reliéfny. Postup striekania je ustavične nový a umožňuje zmeny. Práce tak zostávajú grafikami, bez toho, aby boli tlačené, majú len charakter multiplov."
Jürgen Weichardt 8
Patricia Grzonka 7
"Umelec vyvinul pre svoje grafiky vlastnú techniku, ktorá pri takmer rovnakom tvarovaní umožňuje stále nové variácie. Filko strieka tvar, väčšinou ľudskú postavu, na štruktúrovaný povrch, ktorý môže byť aj reliéfny. Postup striekania je ustavične nový a umožňuje zmeny. Práce tak zostávajú grafikami, bez toho, aby boli tlačené, majú len charakter multiplov."
Jürgen Weichardt 8
Filko vytváral grafické série a neskôr nákresy projektov na polygrafickom podklade niekoľko rokov. Rôznym spôsobom využíval pri tom figurálne šablóny. Negatívne obrysové línie žensých figúr sa prekrývali a vytvárali tak chaotickú spleť, trochu pripomínajúcu metódu Jiřího Balcara. Na túto spleť Filko niekedy nastrieka alebo odtlačí veľký červený kruh. Čoskoro sa tento tvar, ale v inej farbe, objaví ako vesmírny symbol v jeho environmentoch. V tomto prípade akoby koncentroval "červenú"
220; životnú, organickú energiu a zároveň vďaka hmotnosti farebného nánosu, akoby sa prízračne vnášal nad plochou "grafického listu". Filko tu opäť dosahuje priestorové napätie pomocou plošných prvkov - je to metóda, ktorú neskôr často používa.
Azda najzaujímavejší "grafický list" tohto cyklu na obvyklom podklade (mapa ČSSR) sústreďuje kontúry ženských tiel, prekryté obrysmi troch koncentrických útvarov - kružnice, kríža a hexagramu a červenou plochou kruhu. Cover girls z obrázkových časopisov, využívané spočiatku ako nájdený objekt v Oltároch súčasnosti, menia sa tu na nehmotné znaky, vstupujúce do sveta abstraktných symbolov. Zvláštna abstraktná kompozícia vzniká odhmotnením ľudských konkrét a relativizujúcou hrou symbolov, ktoré tu vytvárajú geometrický obrazec, pripomínajúci akúsi lineárnu kompozičnú osnovu. Symbolické motívy sa v tejto geometrickej osnove rozkladajú - o to väčšmi dominuje tendencia prekonať rozličnosti konkrét aj abstrákt a dospieť k stredobodu, znaku sústredenej energie.
Aurel Hrabušický 9
Na výstave sa ženské figúry na mapách ocitajú vedľa fragmentu inej kolekcie tlačí z linolea s motívom rakiet, ktoré sú tu prezentované z dvoch dôvodov. Prvým z nich je Filkov komentár na jednom diele, kde uvádza podtitul Raketa - Pohlavie, čím autor jasne artikuluje paralely. Raketa (ženského rodu) sa stáva substanciou muskulinného ega, symbolicky reprezentuje falus (Ja - som len môj penis a nič), "ale aj túžbu po ňom ako po ideále (feminizmus, Amazonky či hermafroditi). Raketa je tu symbolom pyramídy a obrátená pyramída je symbolom ženy - ako budova Slovenského rozhlasu." V šesťdesiatych rokoch, v dobe pretekov v zbrojení a o dobytie kozmu medzi Východom a Západom, je raketa ústrednou témou doby, je symbolom rozmachu vedy a technického pokroku. U Filka je raketa "extrahovaná esencia" doby, ale aj pýcha umu, rozumu, rácia a muskulínneho ega.
Druhým dôvodom je, že diela majú spoločného menovateľa, obe kolekcie sú realizované na kartografických politických mapách z roku 1965, ktoré ako privlastnený ready made slúžia ako podklad pre grafické gesto. Prezentované sú tu tak Mapy sveta s raketami I. - X. - grafika10 a motív rakety z tohto diela sa vo Filkovej tvorbe opakuje aj v nasledujúcom období na objektoch a prostrediach - environmentoch, protoinštaláciách.11 Okrem realizovaných prostredí ide aj o koncepty (prospekt art) prospektívnej architektúry. Do fotografií a reprodukcií kreslí disproporčné, gigantické schémy rakiet ako sochy osadené do urbánneho prostredia, ako hypotetické realizácie architektonických objektov, ako pomníky a pamätníky doby. Cyklus diel s prítomnosťou rakiet vzniká v rokoch 1966 - 1969. Vystavené originály multiplov s motívom rakiet sú opatrené ďalšími komentármi12 pochádzajúcimi z prvej polovice 90. rokov. Z interpretačného hľadiska je zaujímavý na týchto dielach aj autorov komentár - dopísaná popiska s textom "RAKETY - POHLAVIE" a "Autoportrét&am p;am p;am p;am p;#8220;. Identifikácia "autoportrétu&a mp;a mp;a mp;a mp;#8220; s raketou ako symbolom "pohlavia&# 8220; je veľavravná, je však aj vedomá ("vedomie - svedomie majúce svoj pôvod v DUCH - SPIRIT - UNIVERS"), sebaironická a mystifikujúca a hlavne svedčí o autorovom "vedomom" 220; nadhľade.
Na výstave môžeme zhliadnuť aj inštaláciu pozostávajúcu z bômb z konca 60. rokov, ktoré pôvodne boli v monochrómnej striekanej farbe (biela, modrá červená) a neskôr po návrate z USA v prvej polovici 90. rokov boli domaľované výrazným expresívnym ťahom štetca so stekajúcou farbou reprezentujúcu "vnútornú výpoveď". Inštaláciu dopĺňajú aj v kove realizované obrysy rakiet (negatív) z roku 1967, v ktorých trojrozmerné bomby - rakety transformuje do dvojdimenzionálnej línie. Tieto dva triptychy sú často krát vystavované ako súčasť jednej inštalácie a pre túto výstavu ich autor opatril novým názvom: Retroinštalácia contemporary z kozmovesmíru (pozitív a negatív).13
A čo na záver? Rozhodne Filkove bomby sú sexy. Rovnako ako jeho sex bomby na mapách.
Azda najzaujímavejší "grafický list" tohto cyklu na obvyklom podklade (mapa ČSSR) sústreďuje kontúry ženských tiel, prekryté obrysmi troch koncentrických útvarov - kružnice, kríža a hexagramu a červenou plochou kruhu. Cover girls z obrázkových časopisov, využívané spočiatku ako nájdený objekt v Oltároch súčasnosti, menia sa tu na nehmotné znaky, vstupujúce do sveta abstraktných symbolov. Zvláštna abstraktná kompozícia vzniká odhmotnením ľudských konkrét a relativizujúcou hrou symbolov, ktoré tu vytvárajú geometrický obrazec, pripomínajúci akúsi lineárnu kompozičnú osnovu. Symbolické motívy sa v tejto geometrickej osnove rozkladajú - o to väčšmi dominuje tendencia prekonať rozličnosti konkrét aj abstrákt a dospieť k stredobodu, znaku sústredenej energie.
Aurel Hrabušický 9
Na výstave sa ženské figúry na mapách ocitajú vedľa fragmentu inej kolekcie tlačí z linolea s motívom rakiet, ktoré sú tu prezentované z dvoch dôvodov. Prvým z nich je Filkov komentár na jednom diele, kde uvádza podtitul Raketa - Pohlavie, čím autor jasne artikuluje paralely. Raketa (ženského rodu) sa stáva substanciou muskulinného ega, symbolicky reprezentuje falus (Ja - som len môj penis a nič), "ale aj túžbu po ňom ako po ideále (feminizmus, Amazonky či hermafroditi). Raketa je tu symbolom pyramídy a obrátená pyramída je symbolom ženy - ako budova Slovenského rozhlasu." V šesťdesiatych rokoch, v dobe pretekov v zbrojení a o dobytie kozmu medzi Východom a Západom, je raketa ústrednou témou doby, je symbolom rozmachu vedy a technického pokroku. U Filka je raketa "extrahovaná esencia" doby, ale aj pýcha umu, rozumu, rácia a muskulínneho ega.
Druhým dôvodom je, že diela majú spoločného menovateľa, obe kolekcie sú realizované na kartografických politických mapách z roku 1965, ktoré ako privlastnený ready made slúžia ako podklad pre grafické gesto. Prezentované sú tu tak Mapy sveta s raketami I. - X. - grafika10 a motív rakety z tohto diela sa vo Filkovej tvorbe opakuje aj v nasledujúcom období na objektoch a prostrediach - environmentoch, protoinštaláciách.11 Okrem realizovaných prostredí ide aj o koncepty (prospekt art) prospektívnej architektúry. Do fotografií a reprodukcií kreslí disproporčné, gigantické schémy rakiet ako sochy osadené do urbánneho prostredia, ako hypotetické realizácie architektonických objektov, ako pomníky a pamätníky doby. Cyklus diel s prítomnosťou rakiet vzniká v rokoch 1966 - 1969. Vystavené originály multiplov s motívom rakiet sú opatrené ďalšími komentármi12 pochádzajúcimi z prvej polovice 90. rokov. Z interpretačného hľadiska je zaujímavý na týchto dielach aj autorov komentár - dopísaná popiska s textom "RAKETY - POHLAVIE" a "Autoportrét&am p;am p;am p;am p;#8220;. Identifikácia "autoportrétu&a mp;a mp;a mp;a mp;#8220; s raketou ako symbolom "pohlavia&# 8220; je veľavravná, je však aj vedomá ("vedomie - svedomie majúce svoj pôvod v DUCH - SPIRIT - UNIVERS"), sebaironická a mystifikujúca a hlavne svedčí o autorovom "vedomom" 220; nadhľade.
Na výstave môžeme zhliadnuť aj inštaláciu pozostávajúcu z bômb z konca 60. rokov, ktoré pôvodne boli v monochrómnej striekanej farbe (biela, modrá červená) a neskôr po návrate z USA v prvej polovici 90. rokov boli domaľované výrazným expresívnym ťahom štetca so stekajúcou farbou reprezentujúcu "vnútornú výpoveď". Inštaláciu dopĺňajú aj v kove realizované obrysy rakiet (negatív) z roku 1967, v ktorých trojrozmerné bomby - rakety transformuje do dvojdimenzionálnej línie. Tieto dva triptychy sú často krát vystavované ako súčasť jednej inštalácie a pre túto výstavu ich autor opatril novým názvom: Retroinštalácia contemporary z kozmovesmíru (pozitív a negatív).13
A čo na záver? Rozhodne Filkove bomby sú sexy. Rovnako ako jeho sex bomby na mapách.
Michal Murin